Týždeň sa s týždňom zišiel a po nevydarenom prvom pokuse spoznať kúsok Peloponézu, ktorý skončil na Korintskom prieplave, sme sa neohrozene vydali na druhý pokus.

Začiatok bol rovnaký. S jediným rozdielom, že sme išli na vlak o hodinu skôr, pretože tentokrát sme boli odhodlaní absolvovať Starý Korint, Mykény aj Nafplio, a čo bolo podstatnejšie, išli sme v sobotu.

Keď sme nastupovali do autobusu do centra Korintu, nezabudol som sa opýtať, či dnes chodia autobusy do Starého Korintu. Chodili. Lenže odkiaľ a o koľkej? Na zastávku sme sa opýtali a našli ľahko - na rohu jedného bloku budov. A o koľkej to ide? Na zastávke bol automat na lístky do niektorých miest. Žiadne ale nebolo naše. Nejaká miestna pani sa nám rozhodla pomôcť, lenže ani ona poriadne nevedela ako ten pekelný stroj funguje, a kde sa dá nájsť lístok do Starého Korintu. Navyše bol sprvu problém jej vysvetliť, čo vlastne chceme, pretože nevedela po anglicky. Po pár minútach zúrivého ťukania do automatu pani našla hneď za rohom ďalší automat a tam už bol aj náš Korint. Lenže aký lístok si máme kúpiť? Lístky boli totižto rozdelené podľa cien a percenta zľavy. My máme študentské lístky a to je koľko percent zľava? 25, alebo 50? Tak sme to nakoniec nechali tak, že veď sa bude dať kúpiť lístok aj v autobuse. No a o koľkej ide ten autobus? Už sme tam stáli asi 15 minút ak nie viac a busu nikde. Cestovného poriadku nikde, nebolo sa koho opýtať. O pár ďalších minút pani išla na svoj autobus, tak pre nás spravila poslednú službu a postavila nás na miesto, odkiaľ by mal ísť náš autobus. Opäť kúsok za rohom, za tým druhým automatom. A hádajte čo? Meter a pol od druhého automatu cedule jak vráta od stodoly a na nich cestovné poriadky. Pripadal som si jak idiot. Každopádne všetko bolo už jasné, o pár minút prišiel autobus a my sme sa nakoniec dostali do Starého Korintu. A kde tam vystúpiť?
Mestečko je to neveľké, archeologické miesto bolo dobre viditeľné vďaka Apollovmu chrámu. Teda to, čo z neho zostalo. Autobusom sme sa točili nejako okolo toho, raz ďalej, raz bližšie, ale odolali sme predčasnému vystúpeniu a nakoniec sme sa dostali celkom pred vstup na vykopávky.

Ako to tam vyzerá vám popisovať moc nebudem, všetko je na našich fotkách, prípadne si naťukajte Wikipédiu. Ale nejaký komentár bude, nebojte.
Hneď pri vstupe nás privítalo zopár (číslom dvaja) havkáčov, čo Lucka veľmi ocenila. Najskôr sme vošli do múzea, kde sú nejaké sochy, šperky, keramika a tak vôbec predmety osobnej, dennej a rôznej inej potreby. Na fotke z nádvoria tohoto múzea si môžete všimnúť zopár sôch, a všetky sú bez hláv. To by mal Erben radosť :-P
Potom sme vyšli von, a obišli si areál dookola. Chvíľu na to, ako sme vyšli von, bafani nám boli opäť v pätách a robili nám sprievodcov celý čas, čo sme tam boli.

Prešli sme okolo pozostatkov Oktáviovho chrámu, južnú stranu tvorili pozostatky niečoho, čo by sa dnes dalo nazvať (a na anglických tabuľkách to tak aj bolo) ako shopping mall, čiže ulička s obchodmi. Zvoľna sme prešli južnú stranu a zamierili na centrálne nádvorie - Forum Romanum. Samozrejme aj s havkáčmi. Všade pozostatky budov, obchodov a tak. No a konečne sme sa dostali k Apollovmu chrámu. Tam sme chceli aby nás nejaký ďalší turista odfotil, ale nejako nedbal na naše oslovovanie ho. Tak sme sa odfotili každý zvlášť. Chrám je na vyvýšenom mieste, takže sme odtiaľ videli celý areál. Zostávalo nám už len prejsť sa po ulici Lechaion, kde sa nachádzal a stále nachádza funkčný vodný prameň - Peirene. Bolo pekne počuť žblnkotať vodu. Dostali sme sa priamo do histórie, počuli sme vodu tisíce rokov starú :-)
Asi toľko o archeologickom mieste v Korinte. Po výlete do histórie sme si zašli na kúsok súčastnosti a šli sme si obzrieť, aspoň zvonka, miestny kostol.

Potom sme došli na zastávku autobusu a doviezli sa späť do Nového Korintu. Mali sme ešte čas na autobus k vlaku, tak sme ešte išli omrknúť kostol sv. Pavla (po grécky Aghios Pavlos). Drvivá väčšina kostolov v Grécku sú byzantského štýlu, 97% populácie sa hlási ku kresťanskému ortodoxnému náboženstvu. A podľa toho kostoly aj vyzerajú - bohato pomaľované, s rôznymi výjavmi z Biblie, bohato zdobené. Pôdorys je viacmenej štvorcový, nie tak pretiahnutý, ako býva zvykom u našich kostolov. V strede na strope je kopula. Zopár fotiek nájdete vo fotoalbumoch.

Potom sme sa ešte prešli centrom, kúpili si čokoládu a doviezli sa na vlak. Cieľ - Mykény.