Peloponéz je grécký poloostrov s veľmi bohatou históriou a na každom kroku môžete nájsť niečo zo starých čias. Ako cieľ nedeľného celodenného výletu sme si vybrali Korint. Mesto kedysi známe svojou neviazanosťou a hriešnosťou. Leží v najužšom mieste, ktoré oddeluje Peloponéz od zvyšku Grécka, kúsok od Korintského kanálu. V dnešnej dobe existuje Nový Korint a Starý, alebo Antický Korint. Nový je ten, kam sa doveziete vlakom z Atén a Antický je asi 6 km od Nového, pod horou Akrokorint. Na jej vrchu sa vyvalujú ruiny starej pevnosti a je z nej úžasný výhľad do okolia. Tu sa vlastne nachádzala korintská Akropola. To sme žiaľ nezažili...

Takže ciele boli jasné - Korintský kanál, vykopávky Antického Korintu a keď bude čas aj pevnosť. V zálohe sme ešte mali Mykény alebo prímorské Nafplio - prvé Grécke hlavné mesto. Podľa toho, ako by sme všetko časovo stíhali.

Tak sme o ôsmej nasadli na vlak, plní elánu sme podriemavali, sledovali cestu. Grécka krajina je pekná a zvláštna na stredoeurópske pomery. Je to suchý kraj, bez väčších lesov, no aby zem nebola úplne pustá, rastie všade kopa rôznych kríkov. Pripomína mi to celé tatranskú kosodrevinu. S tým rozdielom, že toto je v omnoho menšej výške a v omnoho suchšom prostredí.
Každopádne, šťastlivo sme dorazili na vlakovú stanicu v Korinte a začalo dobrodružstvo. Chlapíka na stanici som sa pýtal, ako sa dá dostať do Starého Korintu. Že je treba ísť autobusom do centra a odtiaľ ďalším busom. Tak reku dobre. Autobus už čakal pred stanicou, tak sme nastúpili a doviezli sa do centra, asi 2 km od stanice. Tam som sa toho šoféra spýtal, ako je to s autobusom do Starého Korintu. Odpoveďou mi bolo, že v nedeľu tam autobusy nechodia. To ma teda nahnevalo a mrzelo, pretože som Starý Korint chcel vidieť. Najhoršie na tom bolo, že to ani nie je naša vina, že sme túto informáciu nemali skôr (teda, kebyže sa neopýtam už pri vlaku, či dnes chodia autobusy), ale získať informácie o doprave v Grécku je takmer nemožné. Hlavne čo sa týka autobusov. Cestovné poriadky síce asi existujú, ale zohnať ich je problém. Tak keď sme už boli v meste, išli sme si ho aspoň trocha obzrieť.

Cez pešiu zónu sme sa dostali k menšiemu prístavu. Pred ním na nejakom námestíčku bola fontána so sochou Pegasa, či čo to je. Kotvilo tam zopár lodičiek a nejaký rybári predávali ryby. Niektoré sa ešte trepotali. Troška sme tam pobudli a rozhodli sa, že si pôjdeme obzrieť aspoň Korintský kanál. Podľa mapy bol od centra vzdialený asi 6 km. Stejne sme nemali nič lepšie na práci. Tak sme si to kráčali po chodníčku okolo pobrežia a potom po miestnej kamienkovej pláži. Voda v mori bola neuveriteľne čistá. Človek videl hlboko a ďaleko pod hladinu, ako sa tam kúpu morskí ježkovia.
A potom som našiel niečo, čo sa žiaľ už nekúpe a evidentne to tomu neprospieva. Jeden taký vačší kameň bol obalený niečim, akoby igelitom, alebo gumou, alebo tak. A ona to bola chudinka vyvrhnutá medúza. Pre istotu som sa vyzbrojil dvoma kamienkami, aby som sa tej potvory nemusel moc dotýkať a dôkladne sme si prezreli jej anatómiu. Predpokladám, že kebyže to strenem zaživa a v mori, asi ma nebude tak fascinovať. Ostatne Lucka vie, ako bolí medúzie žihadlo. Predstavte si, ono je to naozaj úplne priehľadné, nemá to oči a vyzerá to byť úplne duté. Teda, bez nejakých vnútorných orgánov. Proste priesvitný kus želatiny. Jak takéto niečo môže žiť :-) Keď sme sa s ňou dohrali, strčili sme ju do vody, nech ju aspoň niečo zje, keď už je po nej.
Ako som už povedal, voda v mori bola neuveriteľne čistá a na to, že bol 31. október bolo teplo, že by sa za to ani leto nehanbilo. Lucka bola trocha nachladnutá, tak som sa podujal trocha sa poprechádzať vo vode. A bola naozaj výborná a príjemná.

Konečne sme došli k ústiu Korintského kanálu. Z tejto strany dopravu cestnú aj vodnú zabezpečoval padajúci most. A to doslova padajúci. Onedlho na to, ako sme dorazili ku kanálu prechádzali tadiaľ nejaké lode, takže sme videli most v akcii. Predpokladal som, že mostovka sa zdvihne ako páka, no ona sa celá zasunula pod vodu. Pokochali sme sa a pokračovali ďalej k prvému mostu, ktorý bol vidieť v diaľke a bol hodne vysoko nad vodou.
Celý kanál bol prerazený starým dobrým dynamitom. Steny sú prakticky kolmé a miestami sú pri hladine nejaké múry, či čo. Asi to bolo kedysi obstavané. Voda tam bola azúrovo modrá. Po ceste sme ešte stretli nejakú kontajnerovú loď ťahanú remorkérom a výletnú loď, ktorá zabezbečovala prehliadku kanálu "z vnútra". Keď už sme boli kúsok od mosta, na ktorý sme chceli ísť, prechádzali sme okolo zvláštneho miesta. Bolo akoby vytrhnuté z kontextu. Zemina bola viac piesková, bola tam kopa bordelu, že to pripomínalo smetisko a všetkému tomu vládli betónové bunkre. Netuším k čomu boli. A boli aj na našom brehu aj na opačnom.
Prišli sme teda na most, ktorý nebol mostom v pravom slova zmysle. Jediná cesta k nemu prichádzala od neďalekej čističky vôd a viedla netuším kam, pretože oproti bol svah. Pod mostovkou boli nejaké rúry, pravdepodobne odpad. Hladina prieplavu bola dosť hlboko pod nami. Jeho šírka je akurát tak na jednu veľkú loď, takže niekto tam musí korigovať premávku.
Sem sme došli okolo dvanástej, takže sme si spravili piknik s toustami namiesto obeda a potom sme kráčali naspäť do centra. Po ceste späť sa nič vážne neudialo. Akurát, že bolo fakt teplo a Lucka skoro chytila úpal. Takže sme si v centre vydýchli a rozhodli sa, že čas máme dobrý, tak by sme mohli skúsiť zájsť ešte aspoň do Mykén. Tam by mal ísť vlak. Ten sme našli na nete. Spolužiaci, či kolegovia, či ako ich mám nazvať, sa síce čudovali, že nevedeli, že existuje vlak z Korintu do Mykén, ale za pokus to stálo. Tak sme sa zase autobusom doviezli na stanicu a pýtam si od tety lístok do Mykén. A teta, že do Mykén ide len autobus. Z centra. Tak to som bol už rozčarovaný nad organizovanosťou gréckej dopravy a informácii a nakoniec sme sa na celú vec vykašlali, a že ideme do Atén. Ale neviem prečo nedalo nám to a obzerali sme papiere s ďalšími spojmi, ktoré tam vyseli a nakoniec sme našli spoje z Korintu až do Nafplia (a teda aj cez Mykény). Tak som rozmýšlal, že čo to má byť? Aplikoval som prezumpciu neviny a predpokladal som, že keď teta povedala, že vlaky nechodia, tak že toto sú možno nejaké náhradné autobusy za vlaky alebo niečo také. Ale predsalen som sa jej ešte spýtal, že čo to má byť za spoje. Citujem:"Aháá, áno, vlak do Mykén. Ide o štvrtej." ....????!!!! Čo mám k tomu dodať. Takto nejako to tu funguje. Po zvážení časových možností sme si ale povedali, že sa to nebude dať a išli sme predsalen domov.

V Aténach sme si plánovali ešte kúpiť lístky na MHD na ďalší mesiac a ako to dopadlo asi už viete. (Luckin článoček o strastiplom zháňaní "metročenky".) Takže celkové skóre dnešného dňa: Grécko - 4, úbohí priemerní stredoeurópski študenti zvyknutí na systém - 1 (To za to, že sme videli aspoň prieplav.)
A prečo Grécko 4? V predchádzajúci večer sme zistili, že naša drahá Kapa (ten erasmácky spolok, čo pre študentov všeličo organizuje) práve v túto nedeľu poriadala výlet do Mykén, Nafplia a ku prieplavu za 8€. My sme dali každý 9,20€ za Korintský prieplav... Navyše všetky tie veci sme stále chceli vidieť aj my dvaja, takže sme plánovali ďalšiu návštevu tohoto divokého poloostrova. Posilnení informáciami a skúsenosťami sme predpokladali, že už to bude pohoda, klídek, tabáček. :-D ...