Erasmus má v každej krajine, ktorá sa ho účastní, svoje vlastné zväzy. Vlastne ani nie každá krajina, ale každá univerzita. Takže v Aténach ich je niekoľko, tá naša sa volá Kapa (od Kapodistrian university of Athens). 27. septembra bol tzv. Orientation day. Bol to vlastne registračný deň všetkých Erasmus študentov, ktorý patria pod našu univerzitu. Najskôr sme sa nahlásili samotnej univerzite. Erasmáci dostali rôzne formuláre potrebné pre študijné oddelenia svojich fakúlt, a iné zbytočnosti a naozaj hodiace sa propagačné materiály univerzity - fakt pekná taška cez rameno s logom univerzity, zápisník s logom univerzity, sprievodcu Aténami v angličtine a bez loga univerzity a ešte mapy - dopravnú a politickú, ako Atén, tak celého Grécka. Sprievodcu a mapu sme už mali z domova, ale stejne sme sa potešili.
Ďalej sme sa išli zahlásiť na už spomínanú Kapu. Zadovážili sme si členskú kartičku, aby sme mali lacnejšie akcie, ktoré bude treba platiť a hneď sme sa zahlásili na jeden nadchádzajúci výlet (o ňom neskôr). Tu sme stretli a zoznámili sa s prvou cezpoľnou študentkou. Z Brna.

No. Kapa a vôbec tieto erasmácke spolky sa okrem organizačných záležitostí venujú aj kultúrno-zážitkovo-partiovému vyžitiu deciek. Celý prvý týždeň bola každý deň nejaká spoločná akcia, ktorá mala utužiť kolektív (cca 300 ludí) a nadviazať nové kontakty. Večer v Orientation day bolo prvé stretnutie na pahorku Lycabettus.

Tento kopčúlik uprostred mesta je jednou z dominánt Aténskej panorámy. Z ničoho nič, v centre stojí kopec 278 metrov vysoký a na jeho vrchole je biely kostolík Sv. Gregora a zvonica. Keď sa dostanete na vrchol, naskytne sa vám neuveriteľný výhľad na celé Atény. Od jednoho konca po druhý, a od tretieho konca až k moru. Je vidno na Akropolu, Diov chrám. My sme tam boli večer, keď už bola tma a celé mesto bolo vysvietené. Človek nevie, kam sa má skôr pozrieť a ako si to celé vychutnať. Nasvietené bulváry, vládne a historické budovy, kameňolom. Kto má rád výhľad, mal sa sem prísť pozrieť. Vychutnávať sa dá aj v dvoch reštauráciach, ktoré na Lycabette sú. Obe ponúkajú nezaplatiteľný pohľad z terás na okrajoch zrázu a takisto nezaplatiteľné menu, ktoré je naozaj s vysokokopcovou prirážkou. Z vrchola sme sa presunuli kúsok nižšie na parkovisko pri otvorenom amfiteátri, postavenom v 60. rokoch 20. storočia. (Ten amfiteáter.) Tam prišla na rad prvá zoznamovacia hra, ktorá nás mala bližšie dostať navzájom do kontaktu. Dostali sme papier plný nejakých vlastností a mali sme hľadať ľudí, na ktorých sa hodia. Tak sme hľadali a výsledkom boli ďalšie 4 nové kontakty. So štyrmi Slovákmi.

Orientation day a evening bol teda úspešný. Ostatní sa ostali ešte zabávať, ale my sme sa pobrali domov.